V pondelok 24. 4. 2017 sme sa po prvej hodine dejepisu vybrali smerom k železničnej stanici. Nebolo nás málo. Odhadujem, že asi 30 a nik z nás nevedel, čo nás čaká. Osobne som si myslela, že to bude jedna z mnohých trápnych prednášok, ktoré mi do života neprinesú žiaden osoh.
Keď sme prišli k vlaku, zaujal ma vonkajší dizajn , pretože po celej dĺžke vlaku bolo napísané ,, PROTIDROGOVÝ VLAK .“ Rozdelili sme sa na tri skupiny. Ocitla som sa v druhej skupine ,v ktorej bolo cítiť nedočkavosť. Keď prišiel konečne rad na nás, všetci sme sa nahrnuli k dverám vozňa . Našťastie nás slečny, ktoré viedli prednášky usporiadali.
Vo chvíli, keď som vošla dovnútra, zbadala som po ľavej aj pravej strane vývesné tabule , na ktorých sa nachádzali obrázky s textom. Bola na nich bližšia špecifikácia vlaku , kto a prečo ho založil a ako funguje. Na iných tabuliach bolo vysvetlené, čo sú pervitín a marihuana ako najužívanejšie drogy.
Usadili nás na stoličky a dostali sme anonymné dotazníky, v ktorých zisťovali subjektívne užívanie drog.
Keď sme vyplnili dotazník, presunuli sme sa do ďalšieho vozňa, kde nás už čakal pripravený film, v ktorom bolo vysvetlené aký majú drogy po čase účinok na ľudské telo a vnímanie. Miestnosť bola perfektne skonštruovaná , ako vnútro ľudského tela, ťažko to vysvetliť, no vyzeral bravúrne. Premietanie filmu bolo rozdelené do siedmych vagónov. Po každej časti filmu nasledovalo zdvihnutie plátna, za ktorým bola určitá pasáž z filmu vytvorená realisticky a presne tak, ako to bolo vo filme. Po každej časti filmu nám slečna dávala otázky a úlohy. Ocitli sme sa v koži narkomana, lekára či policajta.
Film bol veľmi poučný, pretože sa osud s nikým z protagonistov nemaznal, keďže si každý túto cestu zvolil sám.
Nápad pripraviť takúto živú expozíciu hodnotím veľmi pozitívne. Bolo to niečo nové, niečo, čo sme mohli prežiť a uvedomiť si nástrahy života. Uvedomili sme si, že každý si je strojcom svojho života sám a každý si vyberá svoju cestu životom.
Beáta Štrbová, Kristína Mikolášová, Michaela Tomšcová – žiačky II.A.